Európsky dialóg perspektívneho postoja má za úlohu vytvoriť vzdelávaciu platformu, informovať o európskych záležitostiach a možnostiach občanov Slovenskej republiky v EÚ, najmä mládež.
close

Summer freedom on the Road - Free your Soul

admin, 2308 days ago, Tagged

Už od malička rada cestujem, vtedy to bolo s rodičmi. A od 18 idem do sveta vždy takmer sama. Pocestovala som trošku tú našu krásnu Európu. Prvykrát ma naši vyslali na Maltu v roku 2006 na jazykový pobyt. O rok neskôr som sa s vtedajším frajerom vydala na dobrodružstvo do Anglicka, kde som zostala takmer [...]

Už od malička rada cestujem, vtedy to bolo s rodičmi. A od 18 idem do sveta vždy takmer sama. Pocestovala som trošku tú našu krásnu Európu. Prvykrát ma naši vyslali na Maltu v roku 2006 na jazykový pobyt. O rok neskôr som sa s vtedajším frajerom vydala na dobrodružstvo do Anglicka, kde som zostala takmer 3 roky s prestávkami na univerzitu :) . Vo štvrtom roku svojho vzdelávania na UNIPO som sa dostala na Erasmus do Paríža, kde bolo úplne nezabudnuteľne. Okrem toho ďalšie krajiny, kde som spoznala mnoho milích, dobrých ľudí.

No môj príbeh sa bude týkať leta 2012. S bratom a partičkou kamarátov sme sa vybratli stopovať. Prv sme len vyrazili ja a môj brat na cestu do Rumuska, a hneď na Maďarsko – Slovenských hraniciach sme si stopli kamión s úplne neskutočným Rumunom Ioanom. Vzal nás takmer až do Brašova v Rumusku. Porozprával nám svojou lámavou angličtinou ako to v Rumusku funguje, ako sa u nich žije, a bol aj taký starostlivý, že nas nechal prespať v jeho kamióne lebo sa nás bál vysadiť len tak niekde v noci.

Na druhý deň keď nás vyložil niekoľko sto kilometrov pred Brašovom sme boli šťastní, že ako sme dobre stopli a akého dobrého človeka sme stopli. Keď sme sa postali k ceste, aby sme chytili ďalší stop, mysleli sme, že budeme dlho čakať. Ale mýlili sme sa. O necelú pol hodinku sme sedeli v bielej dodávke s milým šoférom, ktorý ako podľa svojich slov sa po nás vrátil, lebo nás tam videl stáť.

PO ceste do Brašova, nám hovoril, už oveľa lepšou anglinou ako aj on sám rád cestuje so svojou rodinou a tiež nám popisoval miesta, cez ktoré sme prechádzali. Zastavil, aby sme sa pozreli, či spravili fotku.

Vyložil nás na stanici v Brašove. V tomto meste sme prežili deň aj noc (v parku, keďže sme nemali ubytko). Je to fakt náhderné mesto a úlne vydrbaní obyvatelia, ktorých cieľ je len vydrakať veľa peňazí od turistov.

Ďalší deň sme sa vybrali na Zámok Bran ale nakoniec sme skončili v Bukurešti na výpadovke a znova sme stopovali. Asi po hodine nám stopol mladý chalan, že ide do Constanci a nás vezme. Náš cieľ bolo Vama Veche – úplne hipisácka pláž, ako to volajú oni. Vyhodil nás v Constanci na stanici a hneď prišiel iniciatívny taxikár a zase nás odrbal. Ale čo už, vo veľkom meste ako Constatnca, nemôžete spať na lavičke, potrebovali sme sa dostať do Vama Veche, asi 80 kilometrov ďalej.

Asi o hoďku, sme boli v na pláži, kde ľudia žijú 24/7 celé leto. Postavili sme si stan, ľahli si. Hudba hrala na totálku nahlas. Ale od únavy sme zaspali. Ráno sme sa prebudili na východ slnka, horúčavu, hudbu a žičo. Ostali sme tam do ďalšieho rána, kedy sme si to na peši odšľapali do Bulharska. Boli to asi 2 kilometre a naše ruksaky mali okolo 20+ kíl. Vonku asi 40 stupňov. Ako prvú vec v Bulharsku sme narazili na taxikára, s ktorým sme zjendnali čo najnižšiu cenu aby nás hodin niekde kde sa dá stopovať. No hodil nás do dediny, kde nič nieje, nikto pomaly ani nežije. Museli sme si zobrať autobus, ktorý nás odviezol do Varny. Tam sme strávili nejaký čas, popozerali si mesto, konečne niečo poriadne zjedli. Prišla druhá dvojica z nášho cestovateľského krúžka. Nás terajší cieľ – Biala a pláž Karadere. Išli sme na výpadovku. Prv chytili stopa naši kamoši, a odišli. Ja a môj brat sme čakali pri ceste, stopovali, hrali na bongu, zabávali sa. Stopol nám autobus, ktorého šofér sa vracal domov zo šichty. Asi po pol hodine nás vyhodil na pumpe pred Bialov. Už len pár kilometrov pešo do našej destinácie. Slnko pomaly zapadalo a kým sme prišli do cieľa už len matne vyselo nad obzorom. Ako prvé nás na plaži prichýlili mladí chlapci, ktorí oslavovali narodky. Privítali nás pálenkou, ohňom a dali nám aj niečo jesť a my tiež sme im ponúkli čo sme mali.

Keď sme sa ráno zobudili, boli už preč ale zanechali nám krásne miesto na stanovanie, kde sme zostali týždeň. Ten týždeň strávený na pláži bol super, plný neuveriteľných zážitkov, ľudí, neskôr sa ku nám pridali ešte 4 kamoši. Dokopy nás bolo 8 a jeden Bulhar, Boca.

PO tomto krásnom čase strávenom na pláži či cestou do nášho cieľa, som ja musela vrátiť späť do reality, do Prešova, do práce. Išla som do Obzoru za ďalšou partiou kamošov, ktorí ma nechali u nich prespať. A potom smer Burgass, letisko, stretla som kamošku od nás z Prešova, ktorá ma odviezla z Budapešte rovno až pred môj blok. A moji kamoši a brat pokračovali pri svojej ceste po Balkáne do Slovinska, Chorvástka, Čiernej hory,..... (FREE YOUR SOUL – FYS)

Bara Kačeňáková

Comments

comments

The comments are closed.

Európsky dialóg perspektívneho postoja (EDPA) | www.europskydialog.eu
to top