Európsky dialóg perspektívneho postoja má za úlohu vytvoriť vzdelávaciu platformu, informovať o európskych záležitostiach a možnostiach občanov Slovenskej republiky v EÚ, najmä mládež.
close

Ako mi EÚ zaplietla život

admin, 2013 days ago, Tagged

EÚ sa mi začala pliesť do života ešte pred vstupom Slovenska do EÚ. Začalo sa ta úplné nenápadne na gymnáziu, keď sme si mali vybrať druhý cudzí jazyk. Chcela som nemčinu, ale väčšina triedy sa prihlásila na francúzštinu. Chtiac-nechtiac, musela som sa učiť po francúzsky aj ja. A čo s tým má EÚ? Na škole [...]

EÚ sa mi začala pliesť do života ešte pred vstupom Slovenska do EÚ. Začalo sa ta úplné nenápadne na gymnáziu, keď sme si mali vybrať druhý cudzí jazyk. Chcela som nemčinu, ale väčšina triedy sa prihlásila na francúzštinu. Chtiac-nechtiac, musela som sa učiť po francúzsky aj ja. A čo s tým má EÚ? Na škole sme mali viacero projektov, vďaka ktorým mohli isť francúzštinári na výmenné pobyty do Francúzska. Práve toto zavážilo najviac pri výbere - učiteľky francúzštiny boli jednoducho aktívnejšie v písaní projektov. A tak som sa do Francúzska dostala aj ja - najprv do Mazametu, neskôr na Île de Groix.

Na vysokej škole sme sa mohli zapojiť do frankofónneho štúdia, samozrejme aj vďaka financiám z EÚ. V 2. ročníku nám bola prvýkrát ponúknutá možnosť isť na Erasmus. V tom čase som mala výborný študijný priemer, čo prinášalo celkom slušné motivačné štipendium, a vôbec sa mi nechcelo odísť do zahraničia. Keď spolužiaci odchádzali do Poitiers, vôbec ma nemrzelo, že som zostala doma. Keď sa trápili s papiermi a vybavovaním grantu, s uznávaním predmetov, s ubytovaním, vravela som si, aké skvele rozhodnutie som spravila.

Na letne prázdniny 2010 sa mi naskytla možnosť ísť na prax do Francúzska. Išlo o prácu v malom kempingu v Normandii, ktorý bol odtrhnutý od sveta a vzdialený od najbližšieho obchodu 7 km. Ťažký to bol začiatok - práca ma nebavila, ale za to francúzštinu som si dosť zlepšila. Na druhej strane výlety po okolí, k oceánu, sloboda v rozhodovaní o vlastnom voľnom čase. Malo to svoje čaro. Čím dlhšie som ostávala, tým viac som zvažovala navrát do Francúzska. Ale ako? Jasné! Erasmus.

Vybrala som si partnerskú univerzitu v Nancy. Profesorov odtiaľ som stretla už na fakulte a páčila sa mi ich prezentácia školy a zameranie na európske štúdia. Nancy je nádherné mesto, plné študentov z rôznych krajín, žije kultúrou a rôznymi akciami. Spolužiaci v škole sa však netvárili veľmi prívetivo. Našťastie som spoznala veľa skvelých ľudí mimo školy - Erasmákov. Špecialitou Francúzska je v súčasnosti jeho multikulturalita - povedzme exotika, keď podstatnú časť študentov tvoria zahraniční študenti, najmä z Magrebu. Vytvorili sme si vlastný okruh ľudí, náš DreamTeam a stretávali sme sa v rovnakej zostave až do konca Erasmu (ja - Slovenka, dve Češky, Rumunka, Bulharka, dvaja Francúzi, Maročan, Rakúšanka). Ťažko sa odchádzalo. Sľuby, že sa uvidíme, ktoré bolo ťažké naplniť. Možno raz...

Chcela som sa vrátiť. Vtom prišla v rámci ďalšieho európskeho projektu možnosť vrátiť sa späť do Nancy a písať tam diplomovú prácu vo francúzštine. A tak som sa o rok vrátila, aj so schváleným grantom na Erasmus stáž. Nancy nebolo to isté mesto bez DreamTeamu. V kontakte som bola pravidelne iba s Maročanom, ktorý v Nancy pokračoval v štúdiu. Bolo to iné, smutnejšie. DreamTeam mi chýbal. Beznádejne som si hľadala stáž. Situácia nebola jednoduchá pre francúzskych študentov (prax je vo Francúzsku povinná pre získanie diplomu), nieto ešte pre Slovenku. Za dva mesiace hľadania som nebola pozvaná ani na jeden pohovor. Až sa mi ozvali z regionálnej obchodnej a priemyselnej komory v Nancy. Moja téma diplomovej prace sa úplne zhodovala s ich aktuálnymi potrebami a ja som mohla zostať v Nancy ďalšie tri mesiace, vlastne až do štátnic.

EÚ mi zamiešala karty aj po štátniciach - podarilo sa mi získať stáž v Európskom parlamente v Bruseli. 5 mesiacov v prestížnom európskom prostredí, pri tvorbe európskej legislatívy, pri rozhodovaní o budúcnosti Európy. Preháňam? Možno, ale presne tak som sa cítila prvý deň na stáži, medzi vyblýskanými budovami, euroúradníkmi a poslancami v kostýmoch a kravatách. Tisícka stážistov v európskych inštitúciách funguje veľmi podobne ako na Erasme, až na jeden rozdiel: každý si uvedomuje, že to nebude trvať večne a byť v Bruseli je jedinečná príležitosť nájsť si tu zaujímavú prácu. Konkurenciu medzi stážistami je cítiť: každý pozná do detailu výberový proces a orientuje sa v lobbystických skupinách, NGO, consultingových agentúrach, ktoré majú najväčšie slovo v Bruseli. Len nepremárniť šancu...

Vo februári príde koniec stáže. Nočná mora európskych stážistov. Dátum platnosti svieti aj na našich preukazoch: 28/02/2014. Ako časovaná bomba. Nájdi si niečo alebo choď domov a šír myšlienku EÚ. Bolo nám potešením, stážisti. Aj nám, EÚ.

Pred pár dňami sme si s EÚ vymenili úlohy. Teraz sa pletiem do EÚ ja. Splnila som si sen všetkých, ktorí prišli do kontaktu s EÚ bublinou - zostavám v Bruseli, našla som si job v európskej inštitúcii.

Mala som šťastie. EÚ mi dala veľa do života: skúsenosti, zážitky, samostatnosť, priateľov... a môjho Maročana, s ktorými ďalej rozvíjame, teraz už iba náš, DreamTeam♥.

Často sa tak pýtam sama seba, kam by môj život smeroval, keby nám predsa tú nemčinu v roku 2002 na gympli otvorili...

Lucia Masárová

Comments

comments

The comments are closed.

Európsky dialóg perspektívneho postoja (EDPA) | www.europskydialog.eu
to top